Aký je význam času pre úspech ? Existuje čas ?

Autor: Ján Zbojek | 6.7.2012 o 14:29 | (upravené 23.11.2012 o 11:29) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  693x

Život je neustála zmena a pohyb. Vesmír v každom okamžiku zaniká a znova vzniká. Len čo nám v hlave preblesne slovo „teraz“, jedná sa už o minulosť. Nie, že by to tak muselo byť, ale kto z nás dokáže zotrvať vo večnom okamžiku prítomnosti a držať tak s vesmírom krok? Preto radšej väčšina ľudí žije čiastočne v budúcnosti, ale väčšinou v minulosti. Ide pri tom o naše vlastné vnímanie , pretože čas ako taký neexistuje. Existuje len prítomnosť. Cestovanie časom je akýsi náhľad nie do minulosti, budúcnosti, ale do inej prítomnosti v myšlienkach alebo v predstavách...

 

Ako plynie čas?

Hovorí sa, že čas plynie. Keď očakávame nejakú dôležitú udalosť, ktorá sa má konať v určitom termíne, je spočiatku vzdialená, v budúcnosti. Očakávaný moment sa zrazu stáva prítomnosťou a nakoniec ju máme za sebou. Stane sa minulosťou a možno sa úplne vytratí z nášho vedomia. A tak čas sa nám javí ako rieka, ktorá tečie nezávisle od nás. Rieka času prichádza z budúcnosti, preteká súčasnosťou a stratí sa v minulosti ako večne sa opakujúci proces.

Keby čas naozaj „pretekal“ popri nás ako neviditeľná rieka, tak by bola rýchlosť, ktorou tečie pre každého rovnaká. Každý by prežíval plynutie času rovnako ako pri vnímaní priestorových vzdialeností. Skúsenosti však ukazujú, že každý vníma čas úplne odlišným spôsobom. Plynie nám pomalšie alebo rýchlejšie, v závislosti od jednotlivca a okolností. Čas letí rýchlo pre toho, kto robí niečo oduševnene ako napríklad umelec alebo vedec zahĺbený do svojho výskumu. Na druhej strane čas plynie bolestne pomaly pre toho, koho vôbec nebaví jeho práca a považuje ju len za obťažujúce splnenie povinností. Z toho vyplýva, že :

Prežívanie času ovplyvňujú naše vnútorné pohnútky.

Putovanie časom.

Pre aktívneho človeka má deň príliš málo hodín. Pasívnemu sa naopak zdá rovnaký časový úsek príliš dlhý, nudí sa. Ako môžu existovať vedľa seba dva tak odlišné pojmy času? Ak predpokladáme, že nie čas sa pohybuje, ale že sme to my, kto sa hýbe, potom naše vnímanie času súvisí s našou vlastnou rýchlosťou. Závisí od našej aktivity alebo pasivity.

Môžeme skonštatovať, že čas samotný vlastne stojí a my ním prechádzame, pohybujeme sa v ňom.

Tento vlastný stojaci čas, ktorý vytvára priestor pre naše prežívanie, nemá nič spoločné s pojmom času, keď sa pozrieme na hodinky. Hodiny, minúty a sekundy sú vynálezom človeka pre hmotný svet na meranie a porovnávanie časového úseku alebo opísanie určitých momentov dňa. Merací systém slúži len na orientáciu mozgu, ktorý potrebuje pre svoju prácu kvantitatívne veličiny. Skutočný čas, ktorý prežívame je čas ducha. Náš duch je nehmotnej podstaty a preto je pre neho dôležitý kvalitatívny aspekt. Výsledkom je dobrý alebo zlý pocit. To, čo sa nás vnútorne dotýka a umožňuje náš rozvoj, je vždy kvalita vecí, ľudí a situácií. Pre ducha nie sú dôležité množstvá hodín, minút, masy výrobkov alebo rýchlosti pohybu. Výsledok sa dá merať v spôsobe prežívania a následnom vnútornom pocite.

Čas a pohyb.

Čas stojí. Zostáva rovnaký dnes, včera i o tisíc rokov. Noríme sa do času, aby sme čerpali z jeho záznamov potrebné vedomosti. Čas je večný a všetky vedomosti si uchováva natrvalo. To, čo sa v čase nepretržite mení sú len formy a nie čas samotný. Slnko mení na horizonte svoju polohu, rastliny sa rozvíjajú, deti rastú, naša vnútorná nálada sa mení, meníme názory, postoje, myšlienky. Tak isto sa mení aj celá spoločnosť. Všetky formy sa nepretržite menia podľa prazákona pohybu. Pohybuje sa skutočne všetko, okrem času. Nielen zvieratá, ľudia , alebo planéty a hviezdy vo vesmíre, ktoré rotujú okolo vlastnej osi a zároveň okolo centrálnej osi galaxie. Dokonca aj na úrovni atómu obiehajú nepretržite elektróny okolo atómových jadier. Celý náš vnútorný svet je neustále v pohybe. Neprestajne nad niečím rozmýšľame, niečo chceme, o niečo sa snažíme a vytvárame nové myšlienky a činy. Zákon pohybu smeruje k nepretržitej premene foriem. Tieto potom realizujú nové skutočnosti silou tvorby, ktorá prúdi všetkým. Prostredníctvom našej vôle a myšlienok vytvárame stále nové formy vo svojich predstavách, ktoré sa potom v realizačnom mechanizme tvorby stávajú skutočnosťou. Všetko spôsobujeme my sami, lebo dávame impulzy ku vzniku nových foriem. Nie je to pôsobením času. My tieto nové formy z hľadiska nám známeho „delenia času“ prežívame najprv ako budúcnosť a potom ako minulosť. Každá zmena formy je v čase zaznamenaná. A tak všetko naše konanie zostáva zachované vo večnosti. Preto je umožnené obzvlášť nadaným , aby čerpali z tohto duchovného dedičstva. Takto uzreli svetlo sveta mnohé geniálne objavy.

Čo je čas?

Okrem chronometrického času, ktorý patrí k nášmu fyzickému životu, existuje aj vlastný, večný čas. Môžeme ho vnímať len prostredníctvom prežívania. Tento čas stojí a my sa pohybujeme v ňom svojou mysľou a činmi. V ňom zostávajú zaznamenané na večné časy stopy nášho pohybu, nášho bytia.

Koľkokrát sme už počuli: Čas strašne rýchlo uteká! Stratený čas! Nemám čas! Čas sa vlečie! Čas plynie!.....Všetci máme rovnaké množstvo času. Každý deň má 24 hodín, 86400 sekúnd, ktorý vždy minieme do poslednej sekundy. Žiadna sekunda sa nedá odložiť na zajtra, pretože už ubehla. Ak niekto hovorí, že nemá čas, tak klame. Lepšie by bolo, keby nám povedal: „Mám iný program, ktorý je pre mňa dôležitejší ako tráviť čas s tebou.“ My túto milosrdnú lož tolerujeme a tak sa navzájom všetci klameme. Čo je najhoršie, klameme aj seba, keď si hovoríme, že na to alebo ono teraz nemáme čas. V skutočnosti si priznávame, že sme dopustili, aby bezvýznamné činnosti prevážili nad našimi významnými prioritami. Napríklad hraniu s deťmi alebo knihe, o ktorej už dlhšie hovoríme, že si ju prečítame.

Ľudia sa zúfalo snažia efektívnejšie hospodáriť s časom. Súčasný trend je dôraz na čoraz vyšší výkon v čo najkratšom čase. Manažéri už rozpočítavajú svoj čas na minúty. Rozplánovanie času na minúty nám prináša iba čoraz väčší stres. Nie je to správna cesta, lebo jej výsledkom je zlý pocit. To zhoršuje kvalitu nášho života. Chýba nám pokoj a vnútorná pohoda.

Kvantitatívny pohľad na čas nás postupne ničí. Ľudia sú pod čoraz väčším tlakom a často plnia úlohy, s ktorými nie sú stotožnení. Je to obvyklé hlavne v zamestnaní, kde majitelia tlačia na pílu a požadujú od zamestnancov neustále zvyšovanie zisku. Nevedia ako sa z tohto začarovaného kruhu dostať von.

Kvalitatívny pohľad na čas je asi jediná správna cesta ako ďalej. To znamená jasné vytýčenie cieľa na základe stanovených priorít a samotná koncentrácia naň. Potom jednosmerné zameranie všetkej činnosti na tento cieľ, dokiaľ ho nesplníme. To vám zabezpečí dostatok energie a aktivity. Máte z toho dobrý pocit, lebo robíte len také veci, ktoré sú v súlade s vašimi prioritami. Dobrý pocit znamená kvalitu života a pohodu.

O tom, čo budete robiť a čo nie sa môžete rozhodnúť iba vtedy, keď budete samostatne podnikať ako SZČO alebo podnikateľ.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?