Prečo nemajú súčasní maturanti žiadne životné ciele ?

Autor: Ján Zbojek | 26.9.2012 o 15:46 | (upravené 23.11.2012 o 11:32) Karma článku: 9,72 | Prečítané:  2007x

Od nového školského roka som začal prednášať  Základy finančnej gramotnosti a Základy podnikania na jednej Obchodnej akadémii. Tento predmet je na škole zaradený do riadneho vyučovania po dohode s vedením školy. Moji známi ma odhovárali od toho, že je to stratený čas  a že mladí ľudia nebudú mať  záujem o finančné vzdelávanie. Na moje počudovanie som bol milo prekvapený počiatočným záujmom zo strany študentov štvrtého ročníka  – budúcich maturantov. Absolvoval som  zatiaľ len prvú prednášku zo všetkými triedami, ale som z toho nadšený. Len sa mi opäť potvrdilo, že keď sa otvorene rozprávame s mladými ľuďmi na akúkoľvek tému, sú aktívni a ochotne sa zapájajú do debaty. Po  vzájomnom predstavení som im položil otázku, aký majú svoj životný cieľ. Na moje veľké prekvapenie som zistil, že drvivá väčšina nemá žiadny životný cieľ.

 

V jednej triede sa prihlásila k životnému cieľu len jedna slečna. V rámci agroturistiky chce mať eko farmu. Zároveň pripomenula, že vo voľnom čase sa venuje činnostiam v duchu svojho cieľa  a chodí na farmu ku koňom. Som  presvedčený, že svoj životný  cieľ sa jej nakoniec podarí splniť. Držím jej prsty.  V ostatných triedach sa prihlásilo k cieli len zopár jednotlivcov, ale nechceli o tom rozprávať pred ostatnými. Buď hrali divadlo alebo sa báli o tom otvorene povedať, aby sa im ostatní neposmievali. Z mojej skúsenosti viem, že keď nebudeme rozprávať o svojich cieľoch, tak nám ťažko môže niekto pomôcť pri ich plnení. Hovorí sa že: „Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie“. Naznačil som im, ako je dôležité pre človeka  mať nejaký životný cieľ. Môžeme sa naň postupne pripravovať, vzdelávať a smerovať k nemu svoje pôsobenie a činnosť.  Zrazu som uvidel v ich očiach, že začínajú o tom rozmýšľať. To ma naplnilo uspokojením. Či  to niekomu skutočne pomôže, neviem povedať , ale mám z toho dobrý pocit.  Stanovenie jasného cieľa nám uľahčuje naše rozhodovanie a ďalšie smerovanie v živote.

Po skončení prednášok som začal rozmýšľať o rôznych možných osudoch týchto skvelých mladých ľudí, z ktorých doslova vyžaruje energia. V hlave mi víria rôzne myšlienky a vyskakujú otázky. Keď niektorí nevedia, čo chcú v živote robiť, na akú školu sa asi  prihlásia?  Kedy zistia, že ich to nebaví? Nájdu odvahu ukončiť štúdium a prestúpiť na inú školu alebo statočne dokončia predpísané vzdelanie, len aby obstáli pred rodičmi?  Niektorí povedali, že budú pokračovať v rodinnej firme. Prinesie im to vnútorné naplnenie? Dúfam, že áno. Koľkí z nich sa vzoprú želaniam rodičov a pôjdu si svojou cestou? Najviac vo mne rezonuje otázka: „Prečo má tak málo mladých  ľudí svoj jasný životný cieľ“? Veď o pár mesiacov sa bude rozhodovať o ich ďalšom životnom smerovaní a budú si dávať prihlášky na vysoké školy. Prečo sa o tom doma nerozprávame so svojimi deťmi? Ak sa nebudeme doma rozprávať o tom, čo by chceli v živote robiť, ako im môžeme pomôcť ? Nie sme tak trochu na vine aj my rodičia, keď určujeme smerovanie našich detí podľa našich predstáv alebo nenaplnených túžob z mladosti?

Štatistiky hovoria , že zo sto ľudí dosiahnu evidentný úspech v odbore len 2-3 % . Sú to spravidla tí, ktorí už dávno vedeli , čo chcú v živote dosiahnuť a dlhodobo sa na to pripravovali od mala. Niektorí pokračujú v tradícii rodinného podnikania, ku ktorému boli od mala vedení. Všetci mali niečo spoločné. Predstavu, koncentráciu na jeden cieľ, úsilie a odhodlanie ísť za svojim cieľom. Často a rád sa rozprávam s rôznymi ľuďmi o ich cieľoch. Neradi sa o tom rozprávajú, ako keby to bolo niečo tabuizované. Je zarážajúce, že ani mnoho dospelých nemá jasnú predstavu o tom, čo chcú v živote dosiahnuť. Prispôsobili sa tomu, čo robí väčšina. Čo asi potom takíto rodičia môžu poradiť svojim deťom v ich budúcom smerovaní? „Dobre sa uč, synak a nájdi si dobré zamestnanie, kde dostaneš aj nejaké benefity“. Deti poslušne počúvnu a výsledky takého správania sú potom rôzne. Niektorí si nájdu prácu, niektorí nie. Tí, ktorí sa cítia neúspešní , o tých úspešných hovoria, že majú šťastie. Je to naozaj len o šťastí ???

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?