Môže štát alebo rodina zbankrotovať, ak stratia platobnú schopnosť?

Autor: Ján Zbojek | 1.10.2012 o 15:51 | (upravené 23.11.2012 o 11:33) Karma článku: 7,43 | Prečítané:  813x

Každý štát aj rodina fungujú na základe ekonomických a spoločenských zákonov, ktoré majú všeobecnú platnosť. Stále však nedokážem pochopiť, ako môže fungovať štát, keď jeho výdaje sú stabilne vyššie ako príjmy. Rieši sa to tak, že keď štát nemá peniaze, požičia si na svoju réžiu. Keď nie je schopný splácať svoje pôžičky, požičia si opäť a tak to ide dokola. V konečnom dôsledku dlh zaplatia občania, tak čo? Základný príjem štátu je z priamych a nepriamych daní a odvodov všetkých daňových poplatníkov (zamestnanci, SZČO a firmy), ktorí sa podieľajú na vytváraní hodnôt. Ak štátu chýbajú peniaze, tak jednoducho zvýši dane a odvody. Lenže dajú sa zvyšovať dane do nekonečna? Sme už vyše 22 rokov v kapitalizme a prakticky všetky veľké strategické firmy sú v súkromných rukách. Každá firma si môže vybrať sídlo a miesto pôsobenia na základe výhodnosti ekonomických a sociálnych podmienok. Ak sú v štáte príliš vysoké dane a odvody, firma sa obvykle presťahuje do iného sídla. Základnou bunkou štátu je rodina. Vlastne štát tvoríme my všetci dohromady.

 

Rodina a štát sa správajú podľa tých istých ekonomických zákonov ako firma. Môže štát a rodina zbankrotovať podobne ako firma, keď stratia svoju platobnú schopnosť?

Ak firma nie je schopná splácať svoje záväzky, musí zo zákona vyhlásiť bankrot. Je to úplne prirodzený očistný proces svetového  trhu, ktorý  sa takto zbavuje neschopných a slabých jedincov - firiem.  Je zbytočné predlžovať agóniu krachujúcej firmy akýmikoľvek dotáciami. Neznalosť zákonov neospravedlňuje. Firma sa rozpredá, z výťažku sa uspokoja veritelia a ostatok sa odpustí. Potom sa firma „ vymaže z obchodného registra“ a zanikne. Na jej miesto nastúpi iná firma alebo  vznikne nová,  výkonnejšia. Keď rodina nie je schopná splácať dlhy, lebo rodičia nechcú  pracovať,  tak im banka časť úrokov odpustí. Navrhne im iný splátkový plán. Nechá ich žiť, aby sa dostala naspäť k svojim peniazom. Štát  im poskytne štátnu podporu v nezamestnanosti a príspevok na deti. Nemôžeme ich predsa vymazať z  „registra“ a nahradiť ich výkonnejšou rodinou!!! Keď sa štát stane platobne neschopný, môže sa jednoducho zrušiť? Nie!!! Buď sa mu odpustí časť dlhov alebo dostane ďalší úver z medzinárodného menového fondu. Nevieme ho vymazať z „registra“ a nahradiť iným štátom.

V prírode slabší jedinci a paraziti neprežijú. Buď zahynú alebo vzniknú evolúciou nové silnejšie druhy.  Tak je v prírode zabezpečený neustály vývoj. Štát veľmi dobre vie, že sa  nemôže zbaviť všetkých rodín, aj keď niektoré sú mu svojou podstatou na príťaž. Uvedomuje si, že tak či tak z nich žije. Výkonnú a zákonodarnú  moc v štáte má  v rukách vláda. Vládu tvoria zástupcovia jednotlivých politických strán. Politické strany dostávajú hlasy rodín, ktorých záujmy zastupujú. Preto politické strany doslova „trpia“ vo svojich radoch aj takých voličov, ktorí nie sú prínosom pre spoločnosť, naopak parazitujú na nej. Aj keď nepracujú, stále majú hodnotu voličských hlasov, a to sa v demokracii počíta. Politická strana je ako firma.  Keď sa politická strana nepostará o voličov, nedostane sa do vlády a zanikne. To sa bežne deje. Preto sa štát musí starať  o všetky rodiny, lebo by ináč zanikol.

Štát a rodina sú ako spojené nádoby. V každej spoločnosti sú zastúpené tri skupiny občanov - dva proti póly a stred. Prvú skupinu tvoria výkonní jedinci a podnikatelia, ktorí spoločnosť ťahajú a zabezpečujú rozvoj. Druhá skupina sú paraziti, ktorí nepracujú a len sa vezú.  Stred tvoria radoví zamestnanci, ktorí zodpovedne pracujú a platia dane a odvody. Vlády delíme na pravicové a ľavicové, podľa toho, koho záujmy zastupujú.  Ľavicové vlády a „paraziti“  sa navzájom  potrebujú, a preto si tolerujú rozkrádanie spoločného koláča navzájom.  Štát sa ticho prizerá a toleruje, ako sa rozdeľuje štátny rozpočet formou sociálnych dávok aj ľuďom, ktorí nič nerobia, prípadne ešte okrádajú ostatných. Títo zasa tolerujú, ako si rozkrádajú vybrané skupinky s politickou podporou ostatok rozpočtu formou predražených štátnych zákaziek. Typickým príkladom je snaha súčasnej  vlády znížiť odvody z 9 na 4% do druhého piliera. Robí všetko preto, aby ľudia z neho vystúpili a zmocnila sa ich úspor na dôchodok. Zvyšuje dane len preto, aby zaplátali na čas vládnutia dieru v štátnom rozpočte. Riadia sa zásadou „bohatým brať a chudobným dávať“. Ale komu bude brať, keď nebudú bohatí? Keď už nebude z čoho brať, tak prepustia opäť moc v štáte pravici, ktorá dá hospodárstvo postupne zasa dohromady. Preto dochádza k pravidelnému striedaniu pravice a ľavice vo vláde. Toto však bráni rozvoju celej  spoločnosti, na ktorej takýmto spôsobom  parazituje čoraz viac ľudí. Nikto nevie, dokedy to takto bude ešte fungovať. Lepší politický systém ako demokracia zatiaľ nie je. Budeme si musieť na ňu zvyknúť alebo počkáme na vznik spravodlivejšieho politického systému?

Ako sa proti tomu môže brániť bežný podnikateľ alebo pracovitý zamestnanec? Prestaňte sa konečne spoliehať na štát. Prevezmite zodpovednosť za svoje peniaze a  budúcnosť do vlastných rúk. Používajte „sedliacky rozum“.  Začnite si sporiť  v druhom, treťom, prípadne štvrtom pilieri. Chráňte si svoje úspory na dôchodok a rozumne ich investujte na kapitálovom trhu, do hnuteľných a nehnuteľných vecí.  Potom už nebudete ako dôchodcovia závislí len na neistom a pochybnom starobnom dôchodku. Nenechajte sa prekvapiť vývojom spoločnosti, ktorá nemá momentálne žiadnu alternatívu.

„Čo je doma, to sa počíta“!!!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?