Prečo je priemernosť nebezpečná ?

Autor: Ján Zbojek | 8.11.2012 o 15:45 | (upravené 23.11.2012 o 11:28) Karma článku: 8,60 | Prečítané:  1116x

Každý pozná z rozprávok situáciu, kde sa človek dostane na rázcestie. Buď pôjde tou najťažšou cestou, kde naňho číha samé nebezpečenstvo alebo si vyberie tú najľahšiu a zdanlivo najpohodlnejšiu. To, čo sa javí ako najľahšie sa potom ukáže ako klamlivé a končí zle - nedobre. Kladný hrdina si vyberie najčastejšie zlatú strednú cestu, ktorá mu zaručí vždy dobrý koniec. Či chceme alebo nechceme, sme potom týmito rozprávkovými príbehmi ovplyvňovaní celý život. Máme tendenciu  neriskovať a vyhľadávať najschodnejšie riešenia. Lenže v súčasnom živote je to všetko trochu ináč. Človek má na výber tri cesty. Prvá z nich vedie k úspechu, druhá k porážke a tretia k priemernosti. Cesta k priemernosti sa zdá byť najľahšia, ale zároveň je najnebezpečnejšia. Prečo sa zdá byť najjednoduchšia? Preto, lebo nás nič nestojí.

 

Preto schvaľuje také množstvo ľudí svoju priemernosť a pohodlnejší život bez úspechov. To ich potom zároveň vedie k tomu, že nechcú dovoliť, aby aj iní dosiahli akýkoľvek úspech. Je totiž oveľa ľahšie prísť domov a partnerovi vysvetliť, že som síce prehral, ale že aj ostatní prehrali. Ťažko sa vysvetľuje, že som zlyhal a sused dosiahol ohromný úspech. Z toho potom máme zlý pocit. A o to tu ide. Menej bolí, keď sme na tom rovnako ako ostatní.

Jeden starší farmár si celý rozladený pozeral zničujúce následky povodne. „Jožo!“ zakričal sused. „Všetky tvoje prasatá odniesol prúd.“

„A čo Poliakove prasatá?“ spýtal sa farmár. „Sú tiež preč.“

„A Novákove?“ „Áno.“

„Hmmmm!“ zamrmlal farmár, trochu povzbudený. „Nie je to také zlé, ako som si myslel.“

Ak sú na tom aj ostatní biedne, máme lepší pocit a to nás tak trochu ospravedlňuje samých pred sebou. Prečo však, keď sú ostatní šťastní a úspešní, sme zatrpknutí? Nie je to preto, že si pri nich uvedomujeme svoju pohodlnosť  a neochotu urobiť niečo navyše? V zamestnaní podobne ako v podnikaní alebo škole  existuje určitý osvedčený systém práce. Ak chcete uspieť, je treba pracovať podľa neho. Je tu však jedna nebezpečná pasca. Je to šéf, ktorý sa na vás pozerá každé ráno pri holení alebo maľovaní. Súhlasím, je veľmi ťažké byť sám sebe šéfom!!! Väčšinou sme naučení buď niekoho riadiť, alebo sami byť riadení.

Prečo sme voči sebe príliš zhovievaví, málo disciplinovaní, plní tolerancie, pochopenia, výhovoriek, ospravedlnení? Prečo čoraz častejšie dávame prednosť priemernosti? Lebo nás to nič nestojí a je to tak pohodlnejšie!

Nebezpečenstvo priemernosti je v tom, že v konečnom dôsledku zlyhávame sami pred sebou ako osobnosti. To nám znižuje sebavedomie a úctu k sebe samému. Najhoršie je, že sa z toho vytvára návyk, ktorý potom zabraňuje rozvoju ľudstva. Výsledkom takéhoto správania je závisť a žiarlivosť, kvôli ktorým sme falošní a stále si niečo predstierame. Predstierame to, čo nemáme a ani nemôžeme mať. Sme z toho čím ďalej neprirodzenejší, napodobňujeme ostatných, súťažíme s nimi. Čo iné nám nakoniec zostáva, keď niekto iný má niečo, čo my nemáme a neexistuje prirodzená možnosť  získať to? Aby sme sa z toho nezbláznili, musíme si nájsť nejakú lacnú náhradu. A tou je priemernosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?