Toto je úryvok z pripravovanej knihy Jána Zbojeka: Kód systémového myslenia
Strom poznania môžeme chápať ako Univerzálny riadiaci systém s pevne stanoveným Poriadkom a pravidlami hry. Momentom odtrhnutia jablka by sa Univerzálny riadiaci systém zrútil a tak dostali kopanec z raja. Sami sa dobrovoľne vylúčili. Podobenstvo s Rajom by nám malo naznačiť, že človek dostal slobodu voľby aj s dôsledkami nedodržiavania Poriadku. Dôsledky nie sú žiaden trest. Vyplývajú z osobnej voľby, ktorú si spôsobuje človek sám vlastnou mysľou. Voľba Adama a Evy spôsobili vyhnanie z raja a zároveň rozpad mysle. To platí aj pre celý svet, ktorý z nich vznikol. Nesmrteľnosť spočíva v symbióze a spolupráci všetkých laboratórií mysle. Cieľom vesmíru je zjednotiť rozpoltenú myseľ ľudí a dostať ju naspäť do Poriadku, do skutočného Života. Cieľom života nie je smrť, ale neustále sa rozvíjajúci život a jeho nesmrteľnosť.
Ukazuje sa, že bytostiam, ktoré majú slobodu rozhodovania, integrácie a tvorivú schopnosť, musí byť vždy daná nejaká idea. Ľudia si potom musia tú ideu sami naplniť a zrealizovať. Ináč by celá existencia ľudí stratila zmysel a život by potom nemal žiadnu cenu. Život vo svojich prejavoch jasne preukázal, že ľuďom nestačí len povedať „ čo a ako“ je potrebné robiť, dokiaľ sami nepochopia „prečo“ by to mali robiť. V raji čo a ako predstavoval Poriadok, ktorý nebol prvými ľuďmi pochopený. Neustála tvorba ľudí bez jasnej idey je sama o sebe ešte stále nič. Ľudia v tomto tvorivom procese neustálych pokusov a omylov sami postupne veci vytvárajú a ničia, až dokiaľ nevytvoria večnú hodnotu. Až potom, keď vytvoria Niečo, budú uspokojení a stanú sa dokonalí. To je ten pravý zmysel neustáleho hľadania šťastia. Týmto spôsobom sú ľudia nútení vyvinúť také úsilie, aby si sami vytvorili ten povestný RAJ tu na Zemi. Ten Raj, v ktorom už raz boli na začiatku a ktorý je v ich vedomí trvale zakódovaný.
Keby sa teraz dostali nepripravení do Raja, tak by to opäť neuniesli. Jediné porušenie pravidla by bolo opäť vyhnanie z raja. Ľudia sa nestvorili sami. Boli sme stvorení a dostali sme do vienka Poriadok, inteligenciu, talent a cit, ktoré vytvoril Raj. Teraz, keď už žijeme na Zemi, musíme si teda sami vymyslieť a vytvoriť Niečo, čo by bola trvalá hodnota. Predtým, než sa nám to podarí vytvoriť, musia „všetci ľudia“ rešpektovať Univerzálny riadiaci systém aj s jeho Poriadkom, Desatorom a pravidlami.
Príklad:
Po nežnej revolúcii sa otvorili hranice a my sme mohli slobodne vycestovať na západ. V socializme sme sa riadili pravidlom: „Kto nekradne, okráda svoju rodinu.“ A tak si ľudia brali všetko, čo nebolo priskrutkované. Všetko bolo spoločným vlastníctvom a tak sme si vlastne brali zo svojho. Na Západe zasa dominovalo súkromné vlastníctvo, kde všetko malo svojho majiteľa. Keď sme po nežnej revolúcii prišli do krajín Európskej únie, tak tovar bol voľne vystavený na chodníkoch pred obchodmi. Pre nich to bolo úplne normálne pravidlo, že občan si vybral tovar, vošiel do obchodu a zaplatil. Lenže my sme boli vychovaní na iných pravidlách a tak niektorí si tovar jednoducho zobrali a nezaplatili. Mysleli si, že sú v raji. Doma by si to nedovolili. Potom sa doma pochválili, ako „výhodne nakúpili.“ Vzápätí sa tam vybrali ďalší nadržaní kupujúci. Domáci si to všimli a začali sa prirodzene brániť. Niektorí dostali do pasu zákaz vstupu, čiže boli vyhnaní z raja.
Tu sa jasne ukázalo, že sme ešte neboli pripravení na demokraciu západného typu a že tam ešte nepatríme. Trvalo nám ďalších 18 rokov, kým nás prijali do Európskej únie. K vyhnaniu z raja dochádza v bežnom živote permanentne. Aj teraz sme svedkami, že niektoré krajiny vyhosťujú určité skupiny neprispôsobivých občanov zo svojho územia. Takých, ktorí neakceptujú ich poriadok a pravidlá. Robia to rezolútne a tvrdo, lebo ináč si s nimi nevedia poradiť. Na druhej strane nám radia, ako by sme ich mali vychovávať. Vyhnanie z raja je aj výpoveď zo zamestnania, keď dôjde k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny alebo firemných pravidiel. Každý systém si chráni svoje a trvá na dodržiavaní vnútorného Poriadku a pravidiel.
Musíme sa naučiť ctiť si a dodržiavať Poriadok a pravidlá našej spoločnosti, aby platili pre všetkých bez rozdielu. Ako hore, tak aj dole. Ak to neurobíme, môže sa stať, že „neprispôsobiví“ si demokratickou cestou väčšiny presadia svoje zákony a pravidlá. Potom sa môže stať, že nás, poctivo pracujúcich ľudí vyženú z raja. To by bol náš a neskôr aj ich koniec. Nevšímavosť a prílišná tolerantnosť voči neprispôsobivým ľuďom prináša vždy len skazu a zánik pre všetkých!!!