Prečo si dávame Novoročné predsavzatia?

Autor: Ján Zbojek | 1.1.2014 o 17:57 | (upravené 1.1.2014 o 18:05) Karma článku: 3,73 | Prečítané:  497x

Po odpočítaní posledných sekúnd príchodu Nového roka sme si s manželkou zablahoželali všetko najlepšie do Nového roka, zdravie, šťastie, lásku. Nedávali sme si žiadne predsavzatia, lebo sme už z toho vyrástli. Hlavné úlohy na tento rok sme si naplánovali ešte ku konci roka na základe vyhodnotenia starého plánu. Bývame v Košiciach na Hlavnej a vždy sa radi  pozeráme na veľkolepé ohňostroje, ktoré sú vyvrcholením osláv Nového roku na námestí. Tento rok  na Silvestra bola rozlúčka s Európskym kultúrnym mestom Košice a tak sme čakali skvelý ohňostroj.  Po polnoci sme sa presunuli  na balkón a pred nami sa objavila podobná scenéria  ako každý rok. Ohromné množstvo nadšených ľudí , stage s veľkoplošnou obrazovkou a množstvom decibelov, všeobecná  radosť, bujará nálada,  veľa šampanského, petardy, svetlice, prskavky, dym, krik. Všade je cítiť  úžasnú atmosféru  a nezabudnuteľný  pocit, že opäť prichádza niečo výnimočné, ktoré nám všetkým navždy zmení život. Mladí ľudia si pripíjajú, lúčia sa so starým rokom, vítajú Nový a spontánne si navzájom blahoželajú všetko najlepšie.

Pri pohľade zhora to vyzerá na pohľad veľmi  opojne, slávnostne a sugestívne. Ľudia sú vzájomne niečím prepojení, sú doslova nasiaknutí  pozitívnou energiou, eufóriou, túžbou po lepšom živote, vidinou krajšieho zajtrajška.... Spoliehajú sa na to, ako keby Nový rok mal vyriešiť všetky problémy sveta, aj napriek tomu, že sme na nich všetci poctivo a dlhodobo „ pracovali“ celý rok.  Všetci sa zdravia, objímajú , pripíjajú si navzájom v partii, alebo aj s cudzími ľuďmi. V prvý moment mi napadá, že by som chcel byť v tomto bezstarostnom a šťastnom  dave a  tak im začínam aj trochu závidieť.

Spustil sa očakávaný ohňostroj, pri ktorom človek zabudne na čas a len v nemom úžase pozerá na tú nádhernú ilúziu obrazcov svetla. Ohňostroj je nádherný a opäť nesklamal. Po jeho skončení všetci kričia, pištia a nadšenie vrcholí.  Na druhý pohľad však zisťujem, že väčšina ľudí má spoločného menovateľa, ktorý jediný dokáže vytvoriť túto bujarú atmosféru, priam neskutočný ošiaľ a nádherný  pocit spolupatričnosti všetkých zo všetkými.  Aké by to bolo úžasné, keby ľudia zostali takíto navždy. Napadá ma, že keby sme stále popíjali, možno... Aká škoda, že alkohol má len dočasné účinky.

V tomto čase si mnohí ľudia dávajú  rôzne  Novoročné predsavzatia. Napríklad schudnem, začnem sa učiť jazyky, prestanem fajčiť, zlepším si známky v škole,  nebudem piť , zmierim sa s kamarátom a podobne. Je úsmevné, čo všetko si dokážu ľudia predsavzať a čo sa napokon aj skutočne zrealizuje. Mnohé z takýchto predsavzatí  sa postupne vytratia  z mysle ľudí podobne, ako sa vyparí  alkohol z tela. Po určitom čase si ani nespomenú na to, čo si sľúbili. Všetci vieme koľko toho opití ľudia narozprávajú... Všetci by chceli, aby sa udiali v ich životoch výrazné zmeny. Napríklad : aby sa zbavili chorôb, našli si výborne platenú prácu, zlepšili fyzickú kondíciu, našli ideálneho partnera, urobili kariéru, zbohatli a čo ja viem čo ešte.  V duchu si hovorím:  Skutočne chcú, aby sa tieto zmeny udiali? Sú ochotní pre to niečo vykonať , prípadne obetovať?  Zrejme dokiaľ sú pod vplyvom alkoholu, tak áno.  Najlepšie by bolo, keby to tak  niekto iný  zariadil alebo aby sa stala náhoda.  My sami sme so sebou celkom spokojní a necítime potrebu sa  zmeniť. Tou najväčšou zmenou by malo byť predsavzatie, že konečne preberieme zodpovednosť za svoje životy.

 

Napadá ma taká kacírska myšlienka, či nás náhodou  nespája práve alkohol a jeho účinky. Rýchlo ju zavrhujem a snažím sa na to už nemyslieť. Veď ako by sme potom vyzerali pred svetom?  Ale aj tak. Čo keby sme si začali dávať predsavzatia v zásade v triezvom stave a najlepšie v dostatočnom časovom predstihu pred Silvestrom? Najlepšie by asi bolo urobiť to v písomnej forme aj s konkrétnymi dátumami ukončenia jednotlivých  predsavzatí. A možno, že by sme ich mali rozposlať všetkým známym a priateľom. Možno aj kolegom v práci a šéfovi, aby nás mohli kontrolovať.  To by ale znamenalo, že to s tými predsavzatiami myslíme úplne vážne a to by už nebola žiadna sranda. Pravdepodobne by sme porušili tradície a to sa predsa nerobí. Tradícia jasne hovorí, že príchodom Nového roka sa dávajú predsavzatia.  Čo by si o nás pomysleli ostatní?   Nech to radšej  zostane po starom. Najdôležitejšie je, že takto si môžeme dávať každý rok predsavzatia bez zbytočných obmedzení, administratívy a birokracie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?