Prečo vznikajú nedorozumenia v komunikácii?

Autor: Ján Zbojek | 25.4.2014 o 10:14 | (upravené 25.4.2014 o 10:38) Karma článku: 4,06 | Prečítané:  860x

Podstatou komunikácie je prenos informácií medzi vysielateľom a príjemcom. Základ každej  komunikácie je upútanie našej pozornosti, aby mohlo dôjsť k presunu energie z jedného na druhého. Tam, kde smeruje naša pozornosť, tam prúdi energia!!! Rodičia, učitelia, farári, lekári a politici neustále pútajú našu pozornosť, aby nám mohli odovzdať informácie o tom, ako sa máme správať, stravovať, hovoriť, pracovať, žiť a vychovávať potomkov. Celé dejiny ľudstva sú  neustály boj o upútanie pozornosti a o presmerovanie energie. Čítať, písať a počítať nás učia v škole a ostatné „užitočné“ veci zasa doma rodičia, súrodenci a príbuzní.  Ale nikde sa nevyučuje pozorné počúvanie, čiže príjem. Rovnako sa nevyučuje ani to, ako máme samostatne  myslieť a spôsob akým upútať pozornosť druhých. Práve v prijímaní informácií robíme najviac chýb a nedorozumení.

Môžeme skonštatovať, že ľudia nevedia samostatne rozmýšľať, upútať pozornosť a sústredene počúvať. Preto je naša komunikácia  často nepremyslená, jednostranná a  bez snahy vypočuť si názor druhej strany. Ak využívame naplno len jeden základný prvok komunikácie - vysielanie, potom takáto komunikácia stráca na účinnosti. To je hlavný dôvod, prečo  mnohí ľudia nedokážu dotiahnuť veci do konca. Aj tie najlepšie myšlienky sa nezrealizujú, keď ich nedokážeme preniesť medzi ľudí . Napokon zostanú len ako sny v  našich hlavách. Nie sme však sklamaní z týchto snov, ale z nedostatku vedomostí a zručností nevyhnutných na to, aby sa naše sny uskutočnili. Ak sa aj pustíme do realizácie nejakej  myšlienky, nápadu, najčastejšie stroskotáme na neschopnosti komunikovať s ostatnými. Výsledkom takejto jednostrannej a  nepozornej komunikácie sú zvyčajne časté nedorozumenia, hádky a unáhlené rozhodnutia.

Chybu robíme, že nedokážeme upútať pozornosť druhých a potom nás nedostatočne počúvajú. Mali by sme  vždy začínať komunikovať ako prví. Snažte sa rozprávať jednoducho, stručne  a jasne tak, aby vás pochopili.

Pri komunikácii sme nepozorní a tak si nie  vždy pozorne vypočujeme, čo nám chce partner povedať.  Na základe kusých informácií si  potom  robíme „vlastné závery.“  Zásadné rozhodnutia by sme mali robiť až vtedy, keď sme si istí, že aj druhá strana súhlasí s týmto  záverom.

Niekedy si ľudia rôzne vysvetľujú význam toho istého slova a potom z toho vznikajú   nedorozumenia. K nedorozumeniam dochádza aj používaním cudzích alebo nevhodných slov, ktoré si ostatní vysvetľujú po svojom. Ak použijete cudzí výraz, vždy sa ho snažte doplniť krátkym vysvetlením alebo jednoduchým popisom, čo presne znamená. Až po potvrdení, že to pochopili,  môžete pokračovať v ďalšej komunikácii.

Niekedy nepochopíme zo začiatku niektorý odborný výraz a v dôsledku toho strácame pozornosť. Nezvládneme spracovať nejakú časť informácií a tak sa  radšej vypneme. Niekde na začiatku sme sa stratili a teraz nám to už aj tak nedáva zmysel.

Niekedy človek dostane naraz veľké množstvo informácií a nie je ich schopný spracovať. Aby sa z toho nezbláznil, tak na obranu vypne príjem a úplne prestane počúvať. Je to prirodzený spôsob, ktorý sa automaticky spustí, keď je nebezpečenstvo zasýtenia. Je úsmevné pozorovať keď vysielateľ sa snaží ohurovať príjemcu ďalšími skvelými informáciami a ten ho už vôbec nepočúva.

Ďalší zdroj nedorozumení je  aj neochota komunikovať alebo jednostranná komunikácia bez ochoty počúvať druhých.  Je to  dané slobodnou voľbou každého jednotlivca. S človekom, ktorý nemá záujem na komunikácii je vždy veľa problémov a tak sa radšej takýmto ľuďom vyhýbajte.

Často porušujeme základnú zásadu komunikácie, lebo nedokončujeme komunikáciu potvrdením. Správne by sme mali povedať jednu vetu a nechať si ju potvrdiť. Keď máme istotu, že došlo k duplikácii s porozumením, pridáme ďalšie informácie a opäť  si ich necháme potvrdiť. Takto to robíme postupne dovtedy, dokiaľ  neodovzdáme všetky potrebné informácie. Ak sa vyskytnú otázky zo strany prijímateľa, musíme ich bezodkladne zodpovedať a dať si ich potvrdiť. Ak to neurobíte, je zbytočné pokračovať v komunikácii. Tu platí staré známe: „Pomaly ďalej zájdeš.“

Komunikácia tvorí základnú tepnu života a je vonkajším prejavom nášho myslenia. Malo by platiť: „Ako myslíme, tak rozprávame a tak aj konáme.“ V praxi to ale vyzerá tak, že ináč myslíme, iné hovoríme a konáme.  Nie všetci sa podľa toho riadia a niektorí jednoducho  nekomunikujú s každým. Tam, kde sa nekomunikuje, život umiera. Rodina sa rozpadne, ak partneri prestanú komunikovať. Ak nekomunikuje rodič s dieťaťom, ich vzťah je na nule. Keď na pracovisku viazne komunikácia, vzťahy sú vždy na bode mrazu. Ľudia dávajú výpoveď zo zamestnania aj napriek tomu, že majú dobrý príjem. Idú radšej tam, kde sa normálne komunikuje a kde sú vytvorené lepšie vzťahy. Kde sa stala chyba? V zlej komunikácii. Všetky nedorozumenia, konflikty, nenávisť a vojny na svete boli  spôsobené zlou komunikáciou. Preto by sme mali venovať komunikácii väčšiu pozornosť doma, v škole, na pracoviskách a v spoločenskom živote.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?