Kompromisy to sú krysy

Autor: Ján Zbojek | 8.6.2014 o 12:03 | (upravené 8.6.2014 o 12:26) Karma článku: 5,49 | Prečítané:  462x

V komunikácii medzi ľuďmi majú odjakživa  svoje nezastupiteľné  miesto aj kompromisy. Radi ich používame pri riešení rôznych problémov. Chcem sa zamyslieť nad ich skutočným významom pri riešení problémov. Skupina Elán naspievala pieseň Kompromisy to sú krysy. Citujem: „Tu nám lezú z tmavej diery, nakazí sa kto im verí. Odmietni ich, zlom a rozbi, nepočúvaj ničie hrozby, kým vládzeš buď sám sebou, rozhodni sa buď alebo...“ V texte  piesne sú jasne zvýraznené úskalia kompromisov a ich nebezpečenstvo pre ľudí.

Zdravý sedliacky rozum mi našepkáva, že najväčším nepriateľom komunikácie medzi ľuďmi sú práve kompromisy. Kompromis nerieši problém, iba ho odďaľuje a odsúva do budúcna. Dávajme pozor, aby naša reč bola jednoduchá a jasná v zmysle„všetko, alebo nič“, teda „áno, alebo nie“. Všetko ostatné je navyše, dá sa spochybniť alebo vyvrátiť. Nejasná komunikácia je hlavným zdrojom všetkých nedorozumení a nenaplnených cieľov ľudí. Na každú otázku musí byť jasná odpoveď, buď áno, alebo nie. Možno s tým nebudete súhlasiť a tak mi nedá uviesť niekoľko príkladov neúspešných kompromisov z histórie, ktoré sa nás priamo dotkli.

Po nástupe fašizmu v Nemecku sa Hitler snažil o expanziu do Európy s cieľom zmeniť jej  hranice. Anglicko a Francúzsko to vedeli a preto ho chceli nasmerovať na Rusko. Pri rokovaniach so silným Nemeckom v Mníchove v r.1938 sa dohodli na kompromise a ochotne vydali vtedajšie Československo do rúk Hitlera. Poznáme to  ako Mníchovská zrada. Po anexii Československa, Poľska a Rakúska sa posilnený Hitler vydal proti Francúzsku. Tí sa spamätali, až keď sa nemecké vojská objavili v Paríži a začali nálety na Londýn. Až potom pochopili spojenci nezmyselnosť ich kompromisu, ale to už bolo neskoro. Keby sa spojili ešte na začiatku, možno by predišli jednej z najhrôzostrašnejších vojen v histórii ľudstva. Opäť sa potvrdilo, že kompromis nerieši problém, len ho odďaľuje na neskôr.

Po skončení vojny sa spojenecké vojská a Sovieti dohodli na ďalšom kompromise. Rozdelili si Nemecko a Európu na  na západnú a východnú časť. Opäť sa ukázalo, že to nebolo správne rozhodnutie. Nemci a Európa sa po vyše štyridsiatich rokoch opäť spojili a upustili od ruskej dominancie.  

Podobná situácia sa opakovala v auguste 1968, keď spojenecké vojská na príkaz Sovietskeho zväzu pristúpili na kompromis a obsadili vojskami naše územie. Tu sa rodila nová demokracia a tento kompromis spojencov nás stál ďalších dvadsať rokov totality a množstvo  premárnených ľudských osudov. Rusi nám opäť ukázali svoju skutočnú dominantnú tvár. Nechceli sa vzdať toho, čo už raz získali. Vývoj ukázal, že aj tak  to bolo márne. Napadá mi otázka: Čo by sa asi stalo, keby ostatní spojenci nepristúpili na tento kompromis ako to urobila Juhoslávia?

Dnes sa história znova opakuje v podobe zabratia Krymu ruským vojskom. Putinove praktiky a velikášstvo kričia jasne do sveta: „Zastavte to, kým je čas!!! “ Vydieranie Európy zablokovaním dodávky plynu je len zásterka na jeho expanzívne chúťky na východe. Európska únia na čele s Francúzskom a Nemeckom opäť zatvára oči a snaží sa dohodnúť na nejakom kompromise. Včera to bolo Gruzínsko, dnes je to Krym. Kto príde na rad zajtra?  Ukrajina, Moldavsko alebo kto ešte? Že by sme sa nepoučili históriou?

Viem, že si poviete: „Toto by mali riešiť politici a nie my, radoví občania.“ Chcem iba pripomenúť, že politici sú len obyčajní ľudia, ktorí sa všetko naučili doma od rodičov. Upozorňujem na nebezpečenstvo kompromisov, ktoré sa začínajú tvoriť a formovať práve v našich rodinách medzi najbližšími. Preto si začnime dávať pozor na vety typu: „Áno, ale...“   Vždy je lepšie vedieť, na čom sme, aj  keď je odpoveďou nie.  Ľudia sú zbabelí a je im nepríjemné povedať nie. Radšej si pomáhajú kompromisom, polopravdou, niekedy milosrdnou lžou. My sa však  podľa toho nedokážeme správne zariadiť. Všetko, čo sa nachádza medzi áno a nie, je zavádzajúce a stáva sa zdrojom budúcich problémov. V komunikácii vzniká šum, ktorý informáciu zmení na nepoznanie.

Každý kompromis skôr či neskôr vyhrotí situáciu tak, že si bude časom vyžadovať striktné riešenie. Nezakrývajme si oči pred problémom a riešme ho hneď na začiatku, kým nás neprerastie. Nikdy neodchádzajte, dokiaľ nemáte istotu, že vás druhá strana správne pochopila. Na to slúžia jasne formulované otázky: „Čo? Prečo? Ako? Kedy? Kde? Dokedy?“ Každý by mal začať u seba, komunikovať priamo, jednoducho a vyhýbať sa akýmkoľvek kompromisom. Na záver pripomínam úryvok z  piesne Kompromisy to sú krysy: „ Tu nám lezú z tmavej diery, nakazí sa kto im verí...“ Naši politici sú už nakazení, tak si aspoň my zachovajme zdravý sedliacky rozum.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?