Deti dobrého otca sa tešili z bezstarostného života, úžívali si a velebili svojho otca. Deti zlého otca im závideli a podchvíľou si pomysleli, aký majú ťažký život. Boli na otca nahnevaní a cítili nespravodlivosť, lebo povinnosti a vyžadovanie disciplíny im veľmi nevoňali. Čas pomaly ubiehal a deti rástli ako z vody. Skončili strednú školu a začali študovať na vysokej. Deti dobrého otca postupne odišli zo štúdia, lebo vraj bolo príliš náročné na matematiku a v druhom prípade mu štúdium nedávalo zmysel. Začali si hľadať prácu, ale nie a nie si nájsť tú pravú. Nakoniec ostali na úrade práce a dobrý otec ich živil naďalej. Snažil sa im nájsť dobré miesto, ale nikdy tam dlho nepobudli. Vtedy ich upokojoval, že kým bude vládať tak im pomôže.
Deti zlého otca skončili štúdium na červený diplom. Už počas štúdia si zarábali prácou na polovičný úväzok v nadnárodnej počítačovej firme. Po skončení školy jeden syn okamžite nastúpil do firmy a začal robiť kariéru. Po roku sa tam stal manažérom s dobrým platom. Druhý si založil softvérovú firmu a začal podnikať. Vytvoril nový softvér, ktorý mu zabezpečil dobrý biznis. Teraz ho predávajú aj do zahraničia. Obaja synovia sa v krátkej dobe presadili, lebo boli naučení tvrdo pracovať. Teraz sa im zišla osobná disciplína a vytvorené pracovné návyky. Osamostatnili sa, oženili a založili si rodiny. Na oslave otcovej päťdesiatky mu poďakovali za jeho prísnu výchovu a za to, že ich výborne pripravil pre život. Zasmiali sa na tom, ako kedysi závideli deťom dobrého otca. Dnes sa im obom darí a pri výchove svojich detí sú prísni tak, ako ich to zlý otec naučil.
Dobrý otec si začal robiť starosti o svoje deti. Nestíhal už finančne uživiť seba a dospelé deti s rodinami, ktoré mali vysoké nároky na životný štýl. V práci začal ťahať presčasy a domov sa vracal uťahaný. Jedného dňa dostal infarkt a po ňom musel odísť na invalidný dôchodok. Dotácie od otca prestali a to popudilo jeho deti. Otec si teda zobral pôžičku, aby pomohol deťom z dlhov. Po druhom infarkte otec zomrel. Po smrti to išlo s deťmi dobrého otca rýchlo dole kopcom. Nedokázali sa zmieriť so situáciou a tak začali častejšie popíjať. Postupne si vytvorili nové dlhy. Nakoniec im exekútor zobral rodičovský byt a zostali bez domova. Neboli naučení sa o seba postarať a keď im odišiel sponzor, nakoniec skončili ako bezdomovci.
Aké je ponaučenie? Život je vo svojej podstate spravodlivý, lebo pripravil pre všetkých rovnaké podmienky. Je len na nás, aby sme sa na ne poriadne pripravili. V tomto prípade našťastie „zlo“ zvíťazilo nad „dobrom.“ Ale to zlo bolo len z pohľadu naivných detí. Preto, nebojte sa byť primerane „zlí“ a prísni voči nepoctivosti, lenivosti, nezodpovednosti a pohodlnosti vašich detí. Život opäť len potvrdil, že všetkého veľa škodí. V prípade dobrého otca sa ukázalo, že škodí aj priveľa dobra s právami a bez plnenia povinností. To spôsobilo, že u svojich detí nevypestoval základné pracovné návyky a to sa napokon obrátilo proti nim.
V štáte predstavuje dobrého a zlého otca ľavicová a pravicová vláda. Každý má radšej toho, kto rozdáva ako toho, kto vyžaduje tvorivú prácu. Obávam sa, že naša súčasná vláda sa začína podobať na dobrého otca. Príliš dlho už podporuje niektoré sociálne skupiny a „rozmaznané“ deti s právami a bez plnenia akýchkoľvek povinností. Je to však na úkor nadmerného zadlženia. Bojím sa, že v našom štáte nakoniec úplne zvíťazí „dobro“. Potom nám z toľkého dobra bude všetkým veľmi zle. Nie nadarmo sa hovorí že: „ Za dobrotu na žebrotu.“