Je vždy najväčšie aj to najlepšie?

Autor: Ján Zbojek | 4.7.2016 o 6:39 | (upravené 4.7.2016 o 11:34) Karma článku: 3,12 | Prečítané:  322x

Súčasný svet je posadnutý samými naj... Všetko sa porovnáva kvantitatívne či už v eurách, metroch, kilách, litroch a sekundách. Dokonca vznikla Guinesova kniha rekordov, kde sú zachytené samé naj... Ale musí byť naj...väčšie

zároveň aj naj...lepšie a najvýhodnejšie?  

Všetci fanúšikovia futbalu s nadšením sledujú najdrahšie prestupy hráčov a poznajú najvyššie platy hviezd. Teraz bežia majstrovstvá Európy vo futbale. Hodnota každého  hráča mužstva je vyčíslená v eurách. Rád si čítam vyjadrenia novinárov a ich prognózy pred zápasmi. Najmä, keď porovnávajú ceny hráčov, výkony družstiev alebo prirovnania trpaslíka s obrom. Ako príklad uvediem Anglicko a Island. Maličký Island má 330 000 obyvateľov, 100 profesionálnych hráčov a reprezentačný tréner si zarába ako zubár. Napriek všetkým prognózam vyradili „veľké“ Anglicko nabité najdrahšími hráčmi a postúpili do osemfinále.  Dlhodobá opora Manchesteru United Ryan Gigs sa vyjadril, že: „Mladí reprezentanti majú krásne autá, hodinky a sú odmeňovaní za niečo, čo ani neukázali. Správajú sa ako roboti a nie ľudia, čo túžia po úspechu.“ Výborný výkon podali aj proti favorizovaným Francúzom, ktorý vyhrávali po prvom poločase už 0:4. Druhý polčas dokonca vyhrali 2 :1. Málokto si však všimol, že za  heroickým výkonom  Islanďanov je kus odovzdaného srdiečka, ktoré bilo rovnakým rytmom a viedlo  ich kolektívne cítenie a „ národná hrdosť.“ Podobná skutočnosť sa stala tento rok v Anglicku, keď maličký Leicester vyhral najbohatšiu ligu na svete so smiešnym rozpočtom a bez  hviezd. Aj tam ľudskosť a srdce opäť raz  zvíťazili nad nadutosťou a profesionalitou hviezd, ktorým opantala myseľ sláva a obrovské peniaze. O tom, že nie všetko najdrahšie je aj najlepšie sa ukázalo v Reali Madrid, keď  nakúpil svojho času najdrahších útočníkov sveta (Zidan, Figo, Ronaldo, Backham...) a kolektívny výkon mužstva sa zhoršil. Ukazuje sa, že to nezmyselné súťaženie medzi majiteľmi klubov a predražované nákupy hráčov nie je najvhodnejšia cesta vývoja futbalu.  Majstrovstvá ukazujú, že ani najväčšie peniaze a hviezdy neprekonajú nadšenie, národné cítenie  a tímového ducha mužstiev.

Rovnaká rivalita ako vo futbale  je aj v architektúre. Investori a developeri sa predbiehajú, kto postaví najvyššiu budovu na svete. Ale za akú cenu? Taký Manhattan pôsobí priam odstrašujúco a rovnako aj život v ňom.  Farmári súťažia o najvyššie výnosy na hektár a na to využívajú umelé hnojivá a chemické postreky. Veľkochovatelia zasa bojujú o najvyššiu dojivosť alebo najvyššie váhové prírastky a do krmiva pridávajú rastové hormóny a antibiotiká. Za všetko sa platí. Za trvanlivé a lacné potraviny platíme tou najvyššou cenou. To je strata zdravia, života a prudký nárast civilizačných chorôb. Azda najväčšia rivalita je v korporátnom svete, kde víťazia väčšinou tí najväčší a najsilnejší. Nadnárodné monopoly skupujú patenty, manažérov, ale aj konkurenčné firmy, len aby si podržali zisk. To všetko aj za cenu, že brzdia pokrok,  ničia životné prostredie a životy ľudí na zemi. Tu sa tiež rozvíja neľútostný boj o postup v kariére, čo má za následok morálny pokles top manažérov a takzvané zlaté padáky.  Aj vďaka tomuto morálnemu poklesu si  stále  najviac ceníme a obdivujeme tie veci, ktoré sú najdrahšie (autá, jachty, vily, šperky, hodinky, módne novinky...). Je smutné, že podceňujeme význam priateľstva, charakteru, čestnosti, vzájomnej pomoci a úcty k človeku. Slovami klasika: „ Je niečo smradľavé  v tom štáte Dánskom.“

Aká je skutočná  cena za nekalú súťaživosť, pýchu a nadutosť?  Ťažko ju vyčíslime v peniazoch. Pri každej  takejto rivalite je jeden šťastný víťaz a druhý nešťastný porazený. Vždy je to na úkor druhého, a preto to nie je konštruktívne. Výsledkom sú pokrivené základné etické hodnoty, doráňaní a deprimovaní ľudia. Preto sa v takomto súťažení čoraz častejšie používajú fauly, klamstvo, podrazy, podplácanie  a nemorálne ťahy v zákulisí. Zaplatená cena za rivalitu je potom strata morálky, priateľských vzťahov, ľudskosti, nenávisť, závisť, falošný obdiv a úplne pomýlené etické  hodnoty.

Rivalita začína už na škole, keď si chlapci vyskúšajú kto najviac vypije. Víťaz je obdivovaný a má rešpekt ostatných. Často sa z týchto lacných hrdinov stávajú alkoholici. Podobne je to aj so súťažou Miss, kde víťazí len jedno najkrajšie dievča. Ostatné jej závidia a často sú z toho deprimované. Malé a tučné sú automaticky zo súťaže vylúčené, čo im nepridáva na sebavedomí. Mnohé študentské missky sú potom  nešťastné, lebo v skutočnom živote sú aj iné hodnoty ako fyzická krása.

Nechcem bojovať proti porovnávaniu, férovému súťaženiu a konkurencii ako takej, lebo posúvajú ľudstvo dopredu. Len sa chcem zamyslieť, kam nás vedie nezmyselná  a nenávistná rivalita, ktorá uznáva len víťazov. Je často postavená na princípe buď ty alebo ja, nech to stojí čokoľvek. Nezabúdajme, že sme nerovnakí , čo do výšky, váhy, národnosti, rasy, farby pleti, jazyka, skúseností, náboženského vyznania, vzdelania a inteligencie. Preto si strážme a dodržiavajme jednotné pravidlá hry, etiku a morálku. Koľko nešťastia, vojen, rasovej a náboženskej nenávisti už spôsobilo nesprávne súťaženie bez jasných pravidiel v minulosti.  Nezabúdajme pri súťažiach na to najdôležitejšie a to sú ľudia a ich dôstojnosť. Súťažme vždy tak, aby sme mohli vykríknuť: „Sláva víťazom, česť porazeným!“     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?