Tento blog je úryvok z pripravovanej knihy Jána Zbojeka: Kód systémového myslenia.
V reálnom živote sa neustále nachádzame a pohybujeme súbežne v duchovnom aj materiálnom svete. Tieto sa neustále prelínajú, ovplyvňujú a navzájom obohacujú. Pomocou zmyslov a vedomia neustále tvoríme nehmotné myšlienky. Toto poznanie sa potom na základe nášho správania a komunikácie realizuje do hmotnej podoby. Všetky veci sa tvoria v poradí nehmotná myšlienka, slovo a hmotný čin. Občas sa prihodí, že sa vzdialime od reality tým, že sa príliš zahľadíme buď do jedného alebo druhého sveta. Vtedy ostávame v konkrétnom svete zaslepení. Aby sme sa prebudili , skôr či neskôr vždy narazíme na nejaký problém. Prvou zvláštnosťou je, že keď sa príliš zameriame na duchovno, problém sa prejaví vždy v hmotnej podobe. Buď v zhoršenej ekonomickej situácii, krachu, krádeži, havárii , rozpadom rodiny alebo nejakou poruchou zdravia, prípadne psychickými poruchami. Nie nadarmo sa hovorí, že všetkého veľa škodí. Druhý extrém nastáva, keď sa príliš zameriame len na materiálnu sféru. Často je to aj za cenu bezohľadného hromadenia hmotných statkov na úkor druhých. Vtedy tak sa nám to spravidla prejaví v zhoršených medziľudských vzťahoch, vnútornom nepokoji, depresii a strachu. Preto dostávame okamžite spätnú väzbu vždy v opačnom svete, aby sme začali rozmýšľať, kde robíme chybu. Takýmto spôsobom pokus - omyl sa vlastne neustále učíme na vlastných chybách. Tieto chyby sú potrebné na to, aby nás ďalej posúvali v osobnom rozvoji.
Pravda je taká, že riešenie každého materiálneho problému nás zároveň posúva aj v našom duchovnom poznaní a naopak. Duchovné poznanie nás obohacuje a pripravuje na ľahšie zvládnutie bežných životných situácií. Duchovný svet človeka by sme mali neustále udržiavať v rovnováhe s materiálnym svetom. Najjednoduchšia cesta na dosiahnutie toho je, že sa budeme snažiť pochopiť význam a zmysel desatora. Potom by sme sa mali v živote ním dôsledne riadiť. Pri realizácii našich myšlienok a nápadov do praxe by sme mali zasa dôsledne dodržiavať základné princípy tvorby akejkoľvek skutočnosti. Hovorí sa : „Dvakrát meraj, raz rež.“ Všetko by sme si mali najskôr dôkladne premyslieť, prekonzultovať to s odborníkmi a začať komunikovať so všetkými dotknutými zložkami. Až potom, keď sme vnútorne presvedčení o správnosti veci, by sme sa mali pustiť do konkrétnej činnosti. Duchovno sa takto bude neustále konfrontovať s hmotným svetom a dosahovanými materiálnymi výsledkami.
V reálnom živote sa to prejaví tým, že by sme mali neustále využívať výsledky najnovších vedeckých poznatkov a aplikovať ich do praxe. Na druhej strane by sme ich mali opatrnejšie a rozumnejšie používať s ohľadom na prírodu, životné prostredie a ostatných ľudí. Len tak dokážeme udržiavať rovnováhu medzi duchovným a materiálnym svetom alebo medzi Bohom a vedou. Nehmotné poznanie sa neustále obohacuje o najnovšie výsledky vedy. To sa napokon odzrkadlí v citlivejšom vnímaní reálneho sveta. Nakoniec sa to prejaví v našom tolerantnejšom správaní voči svetu, prírode a ostatným ľuďom. Múdry človek neuprednostňuje duchovný ani hmotný svet. Vie, že sú tu na to, aby sme sa mali lepšie a preto slobodne existuje v ich vzájomnom súžití.