Zoberieme si ako príklad dvoch mladých ľudí po skončení vysokej školy, ktorí vyštudovali architektúru. Jeden sa zamestná ako projektant vo firme za super hrubú mzdu 1500€, čo je v čistej mzde 830 €/mes. Druhý mladý muž si založí s.r.o a bude fakturovať firme 1500 €/ mesačne a začne sa starať o seba sám. V našom príklade vychádzame z faktu, že neberieme do úvahy infláciu, takže sa nebude zvyšovať mzda a ceny zostanú na rovnakej úrovni ako dnes. Je to preto, aby sme si vedeli lepšie predstaviť ekonomickú situáciu, ktorá nastane. Zamestnávateľ odvedie štátu odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške 35,2 % t.j. 390€. Potom za zamestnanca odvedie 13,4% t.j. 149€. Nakoniec odvedie daň 19% t.j. 123€. Celkom odvedie štátu za zamestnanca 662 €/ mesačne. Tento zamestnanec teda za 40 rokov aktívnej činnosti odvedie štátu celkom 317 760 €. V 65. Roku odíde do starobného dôchodku a bude dostávať v priemere 42% z čistej mzdy ako dnes a to je 348,6€/mes. Priemerná úmrtnosť ľudí je okolo 75 rokov (ženy 78 a muži 72 rokov), takže starobný dôchodok bude dostávať v priemere 10 rokov. Celkom dostane za 10 rokov od štátu 41 832 € a ostatok prepadne do rezervného fondu(alebo do čiernej diery?). Keby chcel dostať naspäť všetko, čo odovzdal štátu, musel by sa dožiť veku 140 rokov. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec je pre štát najlacnejšia dojná krava, ktorá mlieko dáva. Z pohľadu štátu to je biznis ako repa!!! Z pohľadu zamestnanca to je čistá strata a preto sa stávajú z dôchodcov ľudia na pokraji chudoby. Demografický obrat jasne ukazuje, že dnešní mladí ľudia budú dostávať na dôchodok iba asi okolo 20 % z čistej mzdy.
Poďme sa pozrieť na druhého študenta, ktorý má s.r.o. Rozhodol sa neodvádzať odvody do sociálnej poisťovne, ale len do zdravotnej poisťovne, aj to z minimálnej mzdy. Do zdravotnej poisťovne bude mesačne odvádzať 55 €. Výdaje s podnikaním ( prenájom, energie, telefón, auto, spotrebný materiál a zariadenie) si dá do nákladov. Po znížení daňového základu na rozumnú mieru dostatočnosti zaplatí daň v priemere 15 € /mes. Mesačne je to celkom 70 €. Oproti zamestnancovi usporí na odvodoch a daniach 592 €/mes. Celkom tak odvedie štátu za 40 rokov podnikania len 33 600 €. V porovnaní so svojim kolegom zamestnancom mu zostane k dispozícii 284 160 €, čo je 592 €/mes. Keby ich pravidelne odkladal do banky na terminovaný vklad 2%, tak za 40 rokov by mal na účte 433 856 €. V investičných fondoch by pri 4% úroku mal k dispozícii 690 042 €. Z toho by starobný dôchodok bol doslova rajom na zemi. Z toho sa už dá chodiť na exotické dovolenky, ako sme zvyknutí u západných dôchodcov. Zároveň jeho úspory zdedia deti. Zdedený kapitál môže pokračovať vo zveľaďovaní rodinného majetku. Takýmto spôsobom sa tvorí bohatstvo národa, ktorý sa dedí z pokolenia na pokolenie.
Národ sa skladá z jednotlivcov. Keď sú bohatí jednotliví ľudia, je bohatý aj národ. Keď je bohatá len malá vrstva vyvolených, tak je chudobný celý štát. Vo vyspelých západných štátoch tvorí základ ekonomiky stredná vrstva zložená z manažérov, zo živnostníkov, malých podnikateľov a rodinných firiem. U nás sa zatiaľ majú dobre len manažéri veľkých nadnárodných a štátnych firiem, prípadne funkcionári štátnych inštitúcií a organizácií, ktorí pracujú ako zamestnanci. Ostatní len tak prežívajú. Politici a odborári sa ešte stále snažia v ľuďoch prebúdzať ilúziu istoty dôchodkového zabezpečenia. Treba si uvedomiť, že už žijeme v kapitalizme, kde sa musí začať každý starať o seba. Dokedy ešte budeme počúvať tie prázdne reči o sociálnych istotách na základe tvrdenia: „To čo ti ja sľúbim, to ti nikto nedá.“ Áno, sociálne istota, ale pre koho? Tí, ktorí vám to sľubujú, sú tam len dočasne (na štyri roky...). Ak sa nezačnete starať o seba už teraz, skončíte v chudobe. Štát jednoducho nebude mať na starobné dôchodky.