Mnohí ľudia platia zbytočne veľa peňazí za predražené tovary a služby. Spoznáte ich podľa toho, že sú najviac propagované v médiách. Bránia sa, keď im ponúkate nižšiu cenu za rovnaké a lacnejšie tovary a služby. Stáva sa, že dokonca začínajú vašu ponuku spochybňovať alebo sa posmievať. Ako príklad chcem uviesť alternatívnych dodávateľov elektriny a plynu, ktorí ponúkajú lacnejšiu energiu niekedy až o 10 – 30 % oproti pôvodným dodávateľom. Návyk platiť tradičným dodávateľom služieb je však taký silný, že keď som upozornil na to svojich známych, tak ma odbili so slovami, že ich to nezaujíma. Ja som si tento rok prešiel výdaje na domácnosť a rozhodol som sa niečo ušetriť. Zmenou dodávateľa som ušetril na elektrine pri dvoch bytoch okolo 60 € mesačne. Na zmene dodávateľa telefónov a TV som ušetril opäť vyše 30 € mesačne. Najväčšiu úsporu, až 400 € mesačne som dosiahol zmenou banky a následným znížením úrokovej sadzby pri hypotekárnom úvere. V čase, keď sme brali hypotéku, boli nevýhodné úrokové sadzby a teraz sú na historickom minime. Výsledok mojej týždňovej práce na šetrení bol čistý zisk vo výške 490 € mesačne, ktoré som dal okamžite na sporenie. Tu sa ukázala stará pravda, že najľahšie zarobené peniaze sú tie, ktoré neminieš. Pritom sa stačí len začať bližšie informovať o cenách u konkurencie a vypýtať si zľavu. Musíme si uvedomiť, že keď nezačneme šetriť na základných výdajoch a drobných veciach, tak nám potom nezostanú finančné prostriedky na sporenie.
Keď som bol malý chlapec, tak bolo pravidlom v takmer každej rodine, že ako darček sme dostávali prasiatko z hliny. Na chrbte malo otvor, kde sa hádzali drobné mince určené na sporenie. V šlabikári bola riekanka : Dziny , dziny , dziny, mám prasiatko z hliny. Nechovám ho na šunky, hádžem doňho korunky. Bol to výborný nápad, lebo sme sa učili v praxi sporiť na kúpu svojej vysnívanej veci. Niečo sme si nasporili a zostatok doložili rodičia. Potom sme si tieto veci oveľa viac vážili. Najväčšou výhodou sporenia bolo, že úspory sa odtiaľ nedali vybrať. Jediný spôsob ako sa dostať k peniazom bol rozbiť prasiatko. Keď som si pýtal od rodičov bicykel, tak mi mama povedala, aby som si naňho nasporil a hneď mi kúpila hlinené prasiatko. Neviete si ani predstaviť, ako som bol napätý, keď sa prasiatko po necelom roku naplnilo. Okamžik, kedy sme ho museli rozbiť bol to pre mňa veľká slávnosť, ktorú si dodnes pamätám. Týmto spôsobom som si nasporil na môj prvý bicykel. V súčasnej dobe sa prasiatka z domácností akosi vytratili a ja si kladiem otázku prečo asi?
Sporenie je jediná cesta ako sa dopracovať ku kapitálu. Väčšina ľudí vám však povie, že nemajú z čoho sporiť. Svojim spôsobom majú pravdu, lebo majú vysoké výdaje a tak minú celý svoj príjem. Väčšina ľudí tak žije z ruky do úst a to je veľmi nebezpečné. Stačí, keď prídete o príjem a je zle. Na seminároch stále prizvukujem: Znížte výdaje na minimum a získate prostriedky na sporenie. Žijeme v kapitalistickej spoločnosti a kto má kapitál, ten si môže dovoliť všetko. Ale ako sa dostať ku kapitálu? Keď ho nezdedíte alebo nevyhráte v lotérii, tak si ho musíte nasporiť. Lenže sporenie je návyk a trvá 10 - 20 rokov. Sporenie by sme mali učiť naše deti už od mala, aby získali tento potrebný návyk. Ako najlepšia pomôcka na učenie by mohlo byť opäť prasiatko, tentoraz plastové. Najlepšia investícia je do vzdelávania detí. Ak ich to nenaučíme teraz, budú trpieť celý život. Základ prosperity v každej rodine je v šetrení výdajov, pravidelnom sporení a rozumnom investovaní. To isté platí aj vo firmách. Všetky bohaté firmy znižujú náklady na minimum. To im umožňuje pravidelne investovať do rozvoja a výroby. Najbohatšie národy sú známe tým, že tam ľudia šetria všade, kde sa dá, pravidelne sporia a investujú. Preto vidíme u nás dôchodcov z Nemecka, USA, Anglie, Holandska, ktorí cestujú, spoznávajú krajiny a tak si pokojne užívajú starobu. Ak sa to nezačneme učiť už teraz a potom to nezačneme učiť naše deti, zostaneme naďalej národom chudobných.