Ak nechápeme začiatok vzniku peňazí, ako sa chceme o ne neskôr starať? Na to, ako naučiť ľudí rozumieť peniazom bohužiaľ nemáme žiadne oficiálne štátne inštitúcie. Na školách sa to nevyučuje a tak sa učíme metódou osobného príkladu od svojich rodičov, najbližších a priateľov. Lenže ak sa topia naši rodičia a známi v dlhoch, čo nás asi môžu naučiť? Najväčší problém vidím práve v tom, ako rozumieť peniazom a ako ich zarábať. Pod slovom rozumieť si predstavte rodinný rozpočet, čiže výdaje a príjmy. Najskôr si skúste vypočítať, aké sú minimálne životné náklady na to, aby ste vôbec mohli existovať. Ak poznáte svoje všetky výdaje, tak si potom k tomu ľahko prispôsobíte zarábanie, čiže príjem. Väčšina ľudí robí chybu, že sa najskôr zameriava na príjem a potom sa mu márne snažia prispôsobiť výdaje. Základ finančnej gramotnosti je poznať najskôr všetko o výdajoch. Potom sa ich rozumným šetrením snažte znížiť na minimum. Až potom sa zaoberajte príjmom.
Napríklad mladý muž býva u rodičov a zarába v malom meste okolo 500 €/mesačne. Stravu a ubytovanie má zadarmo. Je nespokojný s nízkym príjmom a tak odíde do Bratislavy, kde mu zahraničná firma ponúka 900 €/mes. Po čase zistí, že nájom, doprava, strava a život v hlavnom meste mu pohltili takmer celú výplatu. Vysoké výdaje spôsobili, že nakoniec je na tom finančne oveľa horšie, ako keď bol doma. Ak chce ako tak prežiť, musí sa vrátiť domov, kde sú výdaje podstatne nižšie. Mnohí si však zoberú spotrebné úvery, aby mali na pokrytie zvýšených výdajov a tak sa dostávajú do úplnej závislosti na finančnej inštitúcii. Neskôr sa oženia sa a založia si rodinu. S dlhom na krku už nemôžu opustiť zamestnanie a tak naďalej zostávajú v meste. Pôvodne išli do hlavného mesta kvôli naplneniu snov a teraz zostávajú len kvôli zarábaniu a zníženiu dlhov. Z uvedeného príkladu jasne vyplýva, že nie príjem, ale práve minimálne výdaje rozhodujú o vašej prosperite. Vyšší príjem nám v skutočnosti umožní len vyššie výdaje a tak sa naša skutočná finančná situácia vôbec nezmení. Len sme si zvýšili životnú úroveň tým, že viac a drahšie nakupujeme.
Finančný rozpočet, čiže výdaje a príjmy tvoria dohromady základ hospodárenia každej rodiny, firmy a štátu. Práve tu by malo naše školstvo, vláda ale aj my zamerať hlavnú pozornosť , lebo tu začína skutočná finančná gramotnosť. Výška výdajov je v každej rodine , firme, štáte rôzna na základe výšky príjmu, skutočných potrieb a priorít. Najväčší obchod sa robí pri základných výdajoch ako sú jedlo, nápoje, oblečenie a bývanie. Naše výdaje výrazne ovplyvňujú predajcovia a obchodníci, ktorí ponúkajú spotrebiteľom najrôznejšie produkty a služby. Profesionálni obchodníci si robia so svojimi negramotnými a amatérskymi spotrebiteľmi doslova, čo chcú. Ochrana spotrebiteľa sa zameriava len na to, aby nebol zákazník okradnutý a podvedený. Výsmechom arogancie a drzosti predajcov sú takzvaní „šmejdi“. Ľudia na základe premyslenej reklamy a špeciálne zameraných marketingových kampaní a akcií tak kupujú aj to, čo vôbec nepotrebujú. Stávajú sa ľahkou korisťou pre pripravených profesionálov. Predaje na splátky neprimerane zvyšujú výdaje a nekontrolovateľne zadlžujú negramotných zákazníkov. Zadlžovať ostatných nie je protizákonné. Jediná obrana proti čoraz vynaliezavejším formám predaja je vytvoriť si vlastný rodinný rozpočet. Rozpočet vás nepustí a umožní vám dostať výdaje pod úroveň príjmu. Ak sú výdaje dlhodobo vyššie ako príjmy, vytvárajú spotrebné dlhy. Náš štát má pravidelne deficitný rozpočet, čo znamená, že má dlhodobo vyššie výdaje ako príjem. Štát vlastne žije na úkor budúcnosti a to vytvára nekontrolovateľný dlh. Štát sa tvári, že je to v poriadku. Kto to nakoniec zaplatí? My, daňoví poplatníci. Ryba smrdí od hlavy a tak sa nečudujme, že ľudia sa správajú podobne ako štát.
To, čo nakoniec ľuďom zostane po zaplatení základných výdajov na živobytie si potom rozoberú finančné inštitúcie. Špecializované finančné inštitúcie pracujú s úsporami a voľnými peniazmi ľudí. Banky, poisťovne a správcovské spoločnosti prostredníctvom vyše 16 000 finančných sprostredkovateľov umiestňujú naše voľné peniaze na kapitálovom trhu. Tam vládnu prísne zákony trhu, ktoré keď nepoznáte, tak nakoniec prídete o vaše úspory. Keď sa neočakávane zvýšia výdaje alebo človek príde dočasne o príjem, prvé čo spraví je, že zruší sporiaci program a poistku, ktorý mu odporučil sprostredkovateľ. Predčasným zrušením programov tak prichádzajú o veľkú časť úspor, ktoré často nepokryjú ani nahromadený dlh.
Väčšina ľudí žije s vyrovnaným rozpočtom a tvária sa spokojne. Príjmy a výdaje majú na rovnakej úrovni. Hovorí sa o nich, že žijú z ruky do úst. Je to veľmi nebezpečné, lebo neustále hrozí situácia, že dočasne prídeme o príjem alebo sa nám neočakávane zvýšia výdaje. Napríklad dlhodobá strata práce, havárie v domácnosti, poruchy zdravia a práceneschopnosť. Vtedy nastáva problém a okamžite si musíme zobrať predražený spotrebný úver na vykrytie výdajov, prípadne na preklenutie dlhšieho obdobia. Vynútené spotrebné úvery nám potom neprimerane zvyšujú náklady na živobytie. Vyrovnaný rozpočet za cenu úveru je ako rozbuška, ktorá môže kedykoľvek odpáliť pohromu.
To, že väčšina ľudí je finančne negramotná a zadlžená vyhovuje v prvom rade štátu, finančným inštitúciám, nadnárodným obchodným reťazcom a obchodníkom. Štát manipuluje so zamestnancami prostredníctvom odvodov, daní a prísľubu ilúzie istoty na dôchodok. Finančné inštitúcie manipulujú a točia voľné peniaze a úspory občanov pre seba. Obchodníci a sprostredkovatelia manipulujú s ľuďmi pomocou rôznych trikov, skrytých provízií, sofistikovanej a zavádzajúcej reklamy a pochybných zliav a nepotrebných bonusov. Zadĺžení zákazníci a negramotní sporitelia sa stávajú novodobými otrokmi, úplne závislými od finančných inštitúcií. Zadlžení ľudia a štáty sú potom často ovládaní a manipulovaní úzkou špičkou finančnej oligarchie.
Základ prosperity každej rodiny je pravidelné dlhodobé sporenie. Sporenie nám slúži zo začiatku ako finančná rezerva a neskôr ako investičný kapitál. Pri vyrovnanom rozpočte si ľudia nemôžu začať sporiť. Príjem v práci je väčšinou rovnaký a často sa s tým nedá nič robiť. Preto musíme najskôr znížiť fixné výdaje na minimum, aby sme získali voľné finančné prostriedky na sporenie. Sedliacky rozum hovorí: „Prikrývaj sa takou perinou, na akú máš.“ Ináč povedané, prispôsob výdaje svojim príjmom tak, aby ti vždy niečo zostalo na sporenie. Nasporený kapitál nám umožňuje spokojný a bezpečný život a pre mnohých aj finančnú nezávislosť.
