niekto veľmi rozčúli alebo sa príliš raduje, tak to označujeme ako slabosť a osobné zlyhanie.
Výsledkom takéhoto neprirodzeného správania sú častejšie psychické a fyzické choroby. Ľudia sú čoraz agresívnejší alebo upadajú do depresie. Lekári im predpisujú sedatíva, ktoré ich vlastne paralyzujú, ale ich psychické problémy to nerieši. Deti sa nestarajú o svoje emócie a bez zábran ich navonok prejavujú. Deti sú zdravé a šťastné, lebo prežívajú emócie úplne prirodzene. Mali by sme si čím skôr uvedomiť, že akékoľvek potláčanie emócií je neprirodzené, škodlivé a často veľmi nebezpečné pre zdravie.
Je to preto, lebo emócia je duševná sila, energia, ktorá sa tvorí v rovine emočného tela a prejavuje vo fyzickom tele. Keď sa niekto rozzúri získava obrovskú silu, a vtedy je ho ťažké zastaviť. Emócie patria neodmysliteľne k základnému prejavu života. Každý vnem, ktorý vstupuje do nášho vedomia vyvoláva prostredníctvom myšlienky emočnú odozvu. Rozlišujeme pozitívnu a negatívnu emóciu. Vždy, keď sa vytvorí nejaká myšlienka, automaticky dostane k dispozícii tvorivú duševnú silu na jej realizáciu a to je emócia. Od rána až do večera prežíva človek stále nejaké emócie.
Musíme sa s nimi naučiť spolunažívať a pochopiť ich miesto a úlohu v našom živote. Nie je správne emóciám brániť v ich prejavoch. Niekedy chceme v sebe potlačiť emócie, ale to je v skutočnosti nemožné. Emócia je energia a v takom prípade sa dostane do nášho tela a tam sa zrealizuje v niektorom telesnom orgáne. Tak vznikajú zdravotné problémy a choroby. Japonci a Kórejci sú známi tým, že navonok neprejavujú emócie. Sú však známi aj najväčším počtom samovrážd na jedného obyvateľa. To je cena za potláčanie emócií.
Emócie sa podieľajú aj na základnej typológii temperamentu osobnosti ako sú cholerik, sangvinik, melancholik a flegmatik. Veľmi radi označujeme ľudí za typických cholerikov alebo flegmatikov a hovoríme, že majú takú povahu. V skutočnosti nikto nie je typický cholerik alebo flegmatik. Znamená to len, že človek je v emočnej nerovnováhe, čiže ide o anomáliu. Niekedy sa potrebujeme zdravo nahnevať - cholerik, aby sme si nenechali brnkať po nose. Je to dobré pre našu obranu. Inokedy je lepšie zasa nechať veci bežať tak ako idú – flegmatik. Sú situácie kedy treba riešiť veci rýchlo, dynamicky a aktívne – sangvinik. V niektorých situáciách to musíme vnútorne precítiť a poplakať si – melancholik. V každom človeku musí byť trochu z jednotlivých temperamentných vlastností. Ideálne je, keď sú v rovnováhe.
Pozitívne a negatívne emócie sú sprevádzané pocitmi, ktoré nás len informujú o stave mysle a nášho tela. Pocity nám slúžia ako spätná väzba a preto nemá veľký význam sa nimi podrobnejšie zaoberať. Sú to len prirodzené ukazovatele nehmotných a hmotných procesov, ktoré sa odohrávajú v našom tele. Človek je zdravý, keď emócie, telo a myšlienky sú v rovnováhe.
Emócie sa musíme naučiť pochopiť, ovládať a vhodne ich zaradiť do bežného života. Emócie by sme mali smerovať k príjemnému, šťastnému a spokojnému. Emócie sú vaša prirodzená súčasť života a tak sa im nebráňme. Každé preháňanie a prílišné prežívanie situácií alebo pretvárka a nútené potlačovanie emócií vám môžu v konečnom dôsledku iba poškodiť.
Uvoľnený a nezaradený hnev je negatívna energia, ktorá môže zničiť nielen partnerský vzťah, ale aj zdravie samotného človeka. Poznáme prípady, keď niekto v sebe dusí emócie tak dlho, až z toho dostane infarkt.Uvoľnené emócie sú nebezpečné, a preto sa ich musíme naučiť ovládať a regulovať. Na to nám celkom dobre poslúži hygiena emócií. Najlepší recept na emócie je dať im voľný priebeh, čiže nepotlačovať ich, ani sa nimi príliš nezaoberať. Keď je niečo smiešne, zasmejte sa. Keď vám niečo vadí, povedzte to alebo zakričte, keď je to nutné. Ak vás niečo dojme, poplačte si a uvoľnite sa. Keď niečo nedokážete ovplyvniť a zmeniť, tak sa na to vykašlite.
Uvidíte, že sa vám bude žiť spokojnejšie a zdravšie.