na okuliare, ktorý vám podľa predavača dokonca "sekne". Začínate novú etapu života s okuliarmi.
Presne to sa mi stalo, keď som mal 45 rokov. Pri večernom čítaní som musel odložiť knihu už po pol hodine, lebo som mal čoraz častejšie unavené a uslzené oči. Po návšteve očného lekára som sa dozvedel, že potrebujem na čítanie okuliare na jedno oko 0,5 dioptrie a na druhé 1 dioptriu. Po pár rokoch som sa dostal až na 2 a 2,5 dioptrie. Stal som sa závislý na okuliaroch rovnako ako dôchodca na barlách. Bez okuliarí som už nemohol fungovať a tak som mal jedny pre istotu v práci, druhé doma a tretie v taške. Keď som sa spýtal očného lekára, či sa to stabilizuje, odpoveď znela, že už sa to bude len zhoršovať. Najviac mi vadilo, že bez okuliarí som už nedokázal pracovať s mobilom, dávať platobné príkazy a kontrolovať stav účtov a prevody peňazí. Veľa trapasov som zažil, keď som dostal účet v reštaurácii a musel poprosiť čašníka, aby mi prečítal čo majú v ponuke na jedálnom lístku alebo aký mám účet. Pripadal som si často ako bezbranný slepý dôchodca na prechode pre chodcov.
Známy mi povedal o knihe, kde sa píše o tom, ako sa zbaviť okuliarí pomocou očnej gymnastiky. Hovorí sa, že na googli je všetko. Začal som hľadať a našiel som knihu od autora Mirzakarim Norbekova: Zkušenost hlupáka aneb klíč k prozření jak se zbavit brýlí. Okamžite som si ju objednal. Prečítal som ju za jeden víkend a dozvedel sa zaujímavé veci. Napríklad to, že niektoré naše očné svaly sú nepoužívaním ochabnuté a oko nedokáže správne zaostriť. Cvičením sa dá obnoviť funkčnosť očných svalov a navrátiť tak ich pôvodnú schopnosť zaostrovať. To sa mi zdalo byť normálne. Naopak nezdá sa mi normálne nosiť ako náhradu okuliare podobne ako protézu. Uveril som tomu, že sa oslobodím od okuliarí ( moje barly). Padlo rozhodnutie a od pondelka som sa pustil do cvičenia. Výsledky na seba nedali dlho čakať a po desiatich dňoch som už samostatne čítal niektoré texty. Skrátim to. Po mesiaci pravidelného cvičenia som sa celkom oslobodil od okuliarí. Dnes už bežne čítam ranné noviny, knihy, pracujem s mobilom, laptopom, a to všetko bez okuliarí. Je pravda, že to budem ešte nejaký čas dolaďovať, aby sa vytvoril nový návyk, ale ten pocit nezávislosti mi za to stojí. V reštaurácii si slobodne čítam jedálny lístok, účtenky a na mobile čítam a dávam platobné príkazy, píšem a čítam SMS. Vychutnávam si pocit nezávislosti od okuliari, aj keď som už po šesťdesiatke.
Tento spôsob cvičenia sa dá robiť aj na iné handicapované časti tela a na odstránenie rôznych chorôb. Namiesto toho, aby sme spoznávali sami seba a odstraňovali naše nedostatky, dávame prednosť protézam. Je to pohodlnejšie a jednoduchšie, ale človek sa stáva čoraz závislejší od druhých ľudí, lekárov a od zdravotných pomôcok, ktoré v skutočnosti nepotrebuje. Nakoniec za zdravotné pomôcky a lieky sa musí platiť a to stojí čoraz viac peňazí. Viem koľko ma stáli výmeny skiel a rámov na mojich okuliaroch. Teraz som ich odložil ako nepotrebnú vec a spomienku na moju lenivosť. Rozhodol som sa prevziať úplnú zodpovednosť za svoje zdravie a stať sa nezávislý od liekov a lekárov. Zatiaľ sa mi darí výborne. Neskúsite o tom aspoň trošku pouvažovať?
