Mám na mysli prirodzenú smrť a nie úrazom. Aký je potom medzi nimi rozdiel a aká je teda príčina ich úmrtia?
Ľudia umierajú všeobecne buď na infekčné alebo chronické choroby. V chudobných krajinách Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a v Tichomorí prevažujú infekčné choroby. Napríklad epidémie, ako mor, cholera, týfus, malária, tuberkukóza, ovčie kiahne, AIDS, hepatitída, osýpky, ebola a podobne. Sú spôsobené negramotnosťou, nízkou životnou úrovňou, zlou hygienou, slabou lekárskou starostlivosťou a nedostatkom liekov. Naproti tomu v bohatých krajinách prevažujú úmrtia na chronické a civilizačné choroby ako infarkt, mozgová príhoda, rakovina, cukrovka, Alzheimer, Parkinsson .... V konečnom výsledku sú na tom chudobní aj bohatí rovnako. Poďme sa bližšie pozrieť na úmrtia v civilizovaných krajinách.
Zmena životného štýlu v civilizovaných krajinách celkom zmenila naše stravovacie návyky. Ľudia sa prejedajú a v strave dominujú živočíšne bielkoviny. Ďalej si dopriavajú všelijaké nezmyselné pôžitky. Patria tu sladkosti, sladené nápoje, pochutiny, rôzne stimulanty ako alkohol, káva, kakao, čaj, energy drinky, drogy, cigarety a množstvo kozmetických prípravkov... Tieto spolu s priemyselne spracovanými potravinami a fast foodom s množstvom chémie dominujú v strave, čo spôsobuje znečistenie ľudí. Rakovina pľúc, prostaty, dýchacie problémy, osteoporóza sú typické pre bohaté štáty. Tam, kde sa pije najviac mlieka Norsko a Švajčiarsko, je najviac osteoporózy. V Číne alebo rozvojových krajinách ich vôbec nepoznajú.
Príklad: Ako výpomoc pri hlade v Afrike sa posiela sušené mlieko, cukor a múka. Sušené mlieko v Afrike volajú „ jed bieleho muža“. Dostávajú z neho hnačku a mnohí na to umierajú, lebo nie sú na to zvyknutí.
Každá nová generácia je náchylnejšia na choroby. Naše deti už dedia oslabené orgány od rodičov, majú alergie, astmu a tráviace problémy. Za túto zmenu stravovacích návykov platíme takzvanú daň z hriešnosti v podobe civilizačných chorôb, obezity a predčasného úmrtia.
Príklad: Počas 2. Svetovej vojny výrazne klesol výskyt rakoviny v Nórsku. Nemci im totiž zobrali všetok dobytok a prasatá pre vojakov. Boli nútení jesť len zeleninu, strukoviny a zemiaky. Po vojne sa vrátili k pôvodným stravovacím návykom a počet rakovinových prípadov opäť narástol. Podobné to bolo aj v ostatných krajinách cez vojnu. Niekedy v zdraví menej znamená viac.
Všetkého veľa škodí a preto: „Neprejedajte sa a jedzte len toľko, čo potrebujete“. K zdraviu potrebujete komplexné prírodné potraviny s obsahom vlákniny. Fytoestrogény sú obsiahnuté v ovocí a zelenine, orechoch , semenách a bylinách. Základ správnej výživy je čerstvá rozmanitá a hlavne surová strava. Pokojne si dajte aj trocha rafinovaných potravín (maškrtu), ale nepreháňajte to. Nezabudnite, že človeku postačí denne 50gr. bielkovín, a že rastlinné bielkoviny sú lepšie stráviteľné ako živočíšne.
Žijeme v úžasnej dobe a krajine, kde máme všetkého dostatok. To znamená, že zomierať by sme mali len na starobu. Pripomínam, že Vaše zdravie je plne vo vašich rukách.
